Panna Mária Trnavská

Trnava je mariánske mesto. Už stáročia na vysokej mestskej veži je nádherná pozlátená socha Panny Márie, ktorá zvestuje, že Panna Mária je Kráľovnou tohto mesta a vzala ho do ochrany. Pokladom mesta je však milostivý obraz slziacej Panny Márie, ktorý je umiestnený a uctievaný v kaplnke dómu sv. Mikuláša.

Starobylý obraz, ktorý je vernou kópiou obrazu v Ríme, priniesol do Trnavy arcibiskup František Forgáč. Aj tu v Trnave vzbudzoval obraz zvláštnu úctu a dôveru k Matke Božej. V dňoch 9. až 11. augusta mesto oslávilo 300. výročie slzenia tohto obrazu, čo je historická udalosť.

Obraz Panny Márie Obraz Panny Márie dnes
K dejinným súvislostiam. Po reformácii v roku 1517 bola Európa rozdelená, kniežatá a panovníci odmietli ísť bojovať s Turkami na jej obranu. V bitke pri Moháči 29. augusta 1526 Turci premohli kresťanské vojská. Vtedy tam padli aj šiesti biskupi, ostrihomský arcibiskup Tomori, pôvodom Slovák, detvanec, ako to ospieval básnik – historik, v bitke zahynul mladý kráľ Ľudovít II. a otvorila sa cesta Turkom do Európy. Vtedy sa začali sťahovať obyvatelia z Chorvátska na Slovensko, hierarchia z Ostrihomu do Trnavy alebo Bratislavy. Odvtedy začali Turci útočiť i keď sporadicky, na naše územia. Ale po uplynutí storočia obrovskou silou prenikli na územie Slovenska. V roku 1663 pri Štúrove postavili most cez Dunaj, dostali sa na naše územie a kresťanské vojská aj tu utrpeli ťažkú porážku. 25. septembra 1663 dobyli pevnosť Nové Zámky, padli hradby Šurany, Vráble, Levice, Leopoldov. Popri hradbách nášho mesta robili výpady turecké vojská na Trenčín, Moravu, ale naše mesto obchádzali.

Turci sa odvážili na centrálny útok, keď nastúpili do strategickej bitky pri Viedni. Ale tu už narazili na organizovanú armádu. Poľský kráľ Ján Sobiesky so svojou armádou, zdobenou mariánskymi zástavami, so Zdravasmi na perách, ku ktorej sa pripojilo množstvo Slovákov 11. septembra 1683 zvíťazil na tureckou presilou. Následne sa Šopronským mierom Turci museli stiahnuť z územia bývalého Uhorska. Z vďaky za pomoc bol po 11. septembri ustanovený sviatok mena Panny Márie.

Po odchode Turkov prichádzajú ďalšie skúšky ako konfesionálne boje, povstania, množstvo mŕtvych na poliach vytvára epidémie, ktoré postihli okolie Trnavy, ba aj samu Trnavu. Vtedy, v tej ťažkej dobe, na milostivom obraze zjavili sa krvavé slzy, ktorých stopa je dodnes viditeľná. Možno hovoriť o trojnásobnom slzení. Bolo to 5. júla a potom 10. a 11. augusta. Cirkevná vrchnosť dala tieto udalosti dôkladne vyšetriť. Komisia bola zostavená z univerzitných profesorov, predstavených reholí, mesta, miestnych duchovných. 30 svedkov pod prísahou vypovedali, ako videli tieto slzy. 19. decembra 1708 kardinál Christian August vyhlásil za hodnoverné tieto svedectvá a povolil úctu milostivého obrazu. Pri týchto udalostiach sa mnohí pýtali, čo znamenajú tieto slzy.

O dva roky neskôr vypukol v Trnave mor. Mnohí boli postihnutí, veľa ľudí umrelo. Pochovaní sú v Morovej kaplnke na Kopánke. Vtedy sa národ začal utiekať k Matke Božej. Magistrát mesta urobil prísľub – sviatok Obetovania Panny Márie bude sviatkom mesta Trnavy, každú sobotu sa bude slúžiť sv. omša pred milostivým obrazom. 21. novembra sa konala kajúcna pobožnosť- procesia s obrazom po meste a vtedy náhle mor prestal. Takže už pri návrate do chrámu mohli spievať Te Deum. Takto Matka Božia pomohla Trnave a vďačná Trnava verne plní svoj prísľub dodnes, pretože cíti pomoc Matky Božej aj v súčasnosti.


Prejsť na obsah