Krypty v Trnave

Krypty Miestom posledného odpočinku zomrelých nie sú len cintoríny, ale aj krypty, ktoré sú takmer pod všetkými trnavskými kostolmi. Ide zväčša o uloženie telesných pozostatkov členov jednotlivých cirkevných rádov, vysokých cirkevných hodnostárov a šľachty. Jediná krypta, v ktorej sa ešte dodnes pochováva, je pod Kostolom sv. Anny (uršulínsky kostol) na Hviezdoslavovej ulici (údaj z roku 2006). Na pochovávanie uršulínok slúžila do r. 1950. Po opätovnom návrate rádu sv. Uršule bola krypta renovovaná a takmer po polstoročí, v r. 1999 sa v nej konal ďalší pohreb. V kostole sv. Anny je na pravej strane oltár Panny Márie, pod ktorým je od r. 1926 cínová truhla s ostatkami troch košických mučeníkov.

Krypty

Na sviatok Všetkých svätých je možné v Trnave navštíviť 50 m dlhú kryptu pod Kostolom sv. Jakuba staršieho (františkánsky kostol). Okrem členov rádu je tam pochovaná aj šľachtičná Zuzana Forgáčová. Krypta sa nachádza aj pod Kostolom Najsvätejšej Trojice (jezuitský kostol). Vstup do krypty je na ľavej strane od hlavného vchodu do kostola, ktorý pôvodne postavili trinitári. Na hlavnom oltári je obraz od rakúskeho umelca Franza A. Maulbertscha, znázorňujúci výjav, ako zakladatelia tejto rehole, sv. Ján z Mathy a sv. Félix z Valois vykupujú otrokov. Na ľavej strane lode chrámu, na oltári Panny Márie z polovice 18. st. sú na oltárnom stole pod sklom lebky košických mučeníkov Štefana Pongráca SJ a Melichara Grodzieckého SJ. Najvzácnejším chrámom Trnavy z hľadiska histórie ako aj architektúry je katedrála sv. Jána Krstiteľa nazývaná "perla európskeho baroka", bývalý univerzitný, alebo invalidský kostol. Od r. 1977 je to katedrálny metropolitný chrám. V roku 1651 boli do oltára hlavnej lode uložené relikvie deviatich svätých, ktorých ostatky boli prinesené z Ríma. Krypta pod touto katedrálou, kde boli pochovávaní členovia kolégia Spoločnosti Ježišovej a členovia šľachtickej rodiny palatína Esterházyho, donátora mesta a Trnavskej univerzity, je neprístupná (údaj z roku 2006). Je poľutovaniahodné, že pokoj tejto krypty bol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia porušený, sarkofágy boli rozbité a ostatky rozmetané. Páchateľov síce našli a odsúdili, ale pozlátené kovové sarkofágy rodiny Esterházyovcov boli nenávratne zničené.

Mortuáriá

Mortuárium Mortuária, alebo smrtné štíty, ako erby zosnulých môžeme nájsť v Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Mortuária patria najväčšiemu donátorovi (sponzorovi) stavby katedrály a jeho rodu, ktorým bol gróf Mikuláš Esterházy, o čom svedčí aj latinský nápis na priečelí chrámu:

DIVO IOANNI BAPTISTAE P. D. S. COMES NICOLAVS EZTERHAZI R. H. Pal.,

v preklade - svätému Jánovi Krstiteľovi postavil gróf Mikuláš Esterházy, palatín uhorského kráľovstva.

Tieto mortuária palatína Esterházyho, jeho synov, ako aj členov rodiny sú uložené po oboch stranách presbytéria, na každej strane štyri. Na ľavej strane sú štíty v poradí: Mikuláš, Daniel, Alexander, František Esterházy, na pravej strane:

Ladislav, Štefan Esterházy, ďalší patrí členovi rodu bez mena a posledný patrí Imrichovi Očkajovi.


Prejsť na obsah