O trnavských cintorínoch

Z hľadiska komplexného pohľadu do uvedenej problematiky je nevyhnutné načrtnúť stručnú históriu trnavských cintorínov. Ak nespomenieme niekoľko stredovekých cintorínov v Trnave, tak najstarším známym cintorínom bol cintorín okolo farského Dómu sv. Mikuláša, ktorý slúžil svojmu účelu do roku 1747.

Neskôr sa pochovávalo na Starom cintoríne pri "Lazarete", vedľa Kalvárie. (Kalvária bola postavená v roku 1730). Cintorín bol pôvodne ohradený. Dodnes sa zachoval iba jeden vstupný, predpokladáme ozdobný bránový stĺp s anjelom a z viacerých sôch iba socha sv. Vendelína. Na cintoríne bolo približne 820 hrobov a odpočívalo na ňom veľa slovenských národovcov. Dnes je pri Kalvárii parková plocha zelene, na ktorej zostali iba štyri pomníky. Jeden z nich patrí Františkovi Richardovi Osvaldovi a ďalší Martinovi Branislavovi Tamaškovičovi.

Nový, všeobecne známy cintorín na Ulici Terézie Vansovej bol založený v roku 1786. Na jeho mieste bola pôvodne záhrada trinitárov. Súčasným symbolom Nového cintorína na Ulici Terézie Vansovej je zreštaurované súsošie Piety v Trnave pred jeho bránami. Kamenné exteriérové dielo má oválny pôdorys, má dvojstupňovú schodiskovú obruč so štvorbokými predsunutými stočenými volútami, ktoré slúžia ako podstavce pod štyri sochy svätcov: sv. Róchus, sv. Sebastián, sv. Karol Boromejský a sv. Jozef s Ježiškom (sekundárne doplnené). Na úrovni stočených volút je v strede podstavca vytvorená skala, v ktorej sa nachádza sv. Rozália. Na čelnej strane podstavca je kartuš s aliančným erbom (pravý pravdepodobne patril Eleonóre Terézii a ľavý jej manželovi Jurajovi Karafiatovi). Okolo kartuše je datovanie 1767. Pod kartušouje nápis: ELEONORA. THERESIA. V. KARAFIGATIN WITTIB.

V roku 1831 bola v Trnave cholerová epidémia, kedy zomrelo viac ako osemsto obyvateľov. Vtedy bol na Kopánke (dnes už mestská štvrt') založený cintorín, na ktorom hromadne pochovali týchto mŕtvych. Cintorín už nejestvuje, no z tých čias tam zostala kaplnka, ktorej sa dodnes hovorí "cholerová". Trnava je vo všeobecnosti známa svojím epitetónom ako parva Roma - "malý Rím". Po celé stáročia bola viacrečové a viackonfesionálne mesto. Vedľa Slovákov tu v pokoji nažívali Nemci, Maďari a z pohľadu vierovyznania tu svoj život žili popri sebe katolíci, evanjelici, židia, či iné konfesie. Evanjelici mali svoj starý cintorín oproti hornej mestskej bráne, pri ceste do Trstína. V r. 1794 získali pozemok na nový evanjelický cintorín, ktorý sa nachádza za mestom, pri ceste do Modranky. V roku 1893 dala na ňom vdova Lujza Pöschová vystaviť peknú kaplnku. V krypte pod kaplnkou odpočíva spolu s manželom. V krypte sú pochovaní aj ďalší donátori, Štefan Luzsa (1835 - 1923) a Johanna Luzsa (1843 až 1924). Z najznámejších slovenských osobností sú na tomto cintoríne pochovaní: slovenský spisovateľ, literát, od r. 1852 redaktor Slovenských pohľadov v Trnave, Mikuláš Dohnány, či evanjelický farár, spisovateľ, literárny historik a prekladateľ Gustáv Viktory. Počas 2. svetovej vojny sa za fašistických zverstiev v krypte jednej hrobky schovávali na Evanjelickom cintoríne v Trnave aj rodičia známej slovenskej herečky Sone Valentovej.

V Trnave bola aj židovská komunita, ktorá mala svoje synagógy v strede historického jadra mesta. Jeden z významných rabínov, ktorý sa narodil a pôsobil v Trnave, bol Izák Trnavský. Židia dostali miesto na cintorín až po roku 1781. Tento najstarší židovský cintorín je v lokalite Kamenný mlyn (prímestská štvrť). Na tomto cintoríne odpočíva svoj večný sen Leopold Sessler, majiteľ Sladovne v Trnave a mnohé ďalšie trnavské osobnosti. V roku 1879 Židia získali priestor na nový cintorín za mestom, smerom na Modranku, kde sa pochováva dodnes. Židovský cintorín zdobí šesťcípa Dávidova hviezda. Za mestom smerom na Modranku bol v roku 1781 zriadený aj vojenský cintorín a tu sa od roku 1794 nachádza aj cintorín pre pravoslávnych. Na verejne prístupnej časti vojenského cintorína sa nachádza pomník s menami padlých v 2. svetovej vojne.

V súčasnosti sa v Trnave nachádza šesť cintorínov:

Ako už bolo spomenuté, v období totalitného režimu sa zrušil Starý cintorín (za cukrovarom pri Kalvárii). Niektoré hroby boli prenesené na Nový cintorín (na ulicu Terézie Vansovej), iné boli prenesené na Cintorín na Kamennej ceste. Žiaľ, dnes už žiadne konkrétne údaje o týchto zmenách nie sú presne zachytené. Niektoré ďalšie zistenia je potrebné interpretovať v polohe záznamu, pretože ich základ sa opiera o spomienky ľudí, ktorí si na niektoré skutočnosti a jednoduché fakty pamätajú. O niečom vypovedajú aj samé náhrobníky. Ak niekto zomrel a bol pochovaný v päťdesiatych rokoch a jeho náhrobok nájdete na cintoríne, ktorý bol postavený v osemdesiatych rokoch, to hovorí samo za seba. Ide napríklad o náhrobok známej trnavskej osobnosti, majiteľa pekárne na Hornopotočnej ulici v Trnave, pána Furcheho.

Ďalej možno spomenúť hrob významného františkána Celestína Alojza Lepáčka, či spoločné hroby rehoľných sestier Dcér Božskej lásky. Ba čo viac, spoločný hrob členov Spoločnosti Ježišovej uvádza roky narodenia a úmrtia svojich pochovaných z predminulého, teda 19. storočia. Zaujímavé sú epitafy z Dómu sv. Mikuláša v Trnave. Pochádzajú zo 14. až 17. storočia. Umiestnené sú v bočných kaplnkách. Pochádzajú pravdepodobne z bývalého okolitého cintorína, ale nemôžeme ani vylúčiť, že pôvodne boli v románskom kostole, ktorý tu stál od 11. storočia. Nápisy na mnohých náhrobných doskách, ktoré boli neskôr použité do dlažby, nenávratne miznú pod nohami a nikto sa už nedozvie, kto pod nimi našiel miesto posledného odpočinku. Dve najstaršie mramorové dosky s vyrytými letopočtami, teda zo 14. storočia sú umiestnené za spovednicou a teda nie sú prístupné. Súdiac podľa práce sú pravdepodobne dielom jedného majstra. Prvá doska potvrdzuje, že ... Katarína, manželka Miczdionisa, syna Hamrici ho Schmita, ktorá zomrela v roku 1386 v sobotu po obrátení svätého Pavla, je tu aj pochovaná. Druhá uvádza Kunigundu, manželku Eberhadiho, zvaného Frucstul, náčelníka (plukovníka), ktorá zomrela v roku 1373 v deň opáta sv. Egidia. Pod Mikulášskym Dómom sú dve krypty. Staršia na južnej strane a mladšia z r. 1717 na strane.

V roku 2005 pri rekonštrukcii Michalskej ulice trnavskí pamiatkári objavili ďalšiu kryptu, do ktorej vedie vstup z barokovej kaplnky Panny Márie Trnavskej. Krypta bola postavená v 18. storočí a hoci jej existencia nebola neznáma, presná poloha ani rozmery neboli presne určené. Situovaná je kolmo od budovy kostola pod časť komunikácie na Jeruzalemskej ulici, pokračuje vedľa dnešného Centra pre rodinu a krycia vrstva zeminy nad ňou je dosť nízka. V kryptách sú pochovaní významní cirkevní aj svetskí hodnostári, ako napríklad Pavol Almáši (má epitafy Dóme sv. Mikuláša oproti oltáru Najsvätejšej trojice), Juraj Dubovský (+ 1637 je pochovaný v krypte trnavského Dómu sv. Mikuláša). Zakladal knižnicu pri Kostole sv. Michala, ktorej daroval niekoľko svojich kníh. Peter Benický, trnavský rodák, básnik, je pochovaný v krypte Chrámu sv. Mikuláša. Ďalší, ktorí sú pochovaní v kryptách Dómu, sú: Pavol de Warda (+ 1549), Mikuláš Oláh (+ 1568), Anton Vrančič (+ 1573), Ján Cherôdi (+ 1597), Ján Kutasi (+ 1601), František Forgáč (+ 1615), Juraj Druget (+ 1620) a Imrich Lósi (+ 1642). Ich údaje sa spomínajú už aj v predchádzajúcich častiach Sprievodcu. Taktiež upozorňujeme na pozoruhodnú pamätnú tabuľu, ktorá je umiestnená pod hlavnou bránou trnavskej radnice. Na tabuli sú uvedené mená a roky písomne dochovaných údajov o starostoch, richtároch, mešťanostoch a predsedoch, ktorí pôsobili v Trnave od 13. do konca 20. storočia.

Legislatívne normy

Komplexná starostlivosť o cintoríny je legislatívne obsiahnutá v zákone Č. 470/2005 o pohrebníctve. Mestá obvykle zriaďujú špecializované organizácie, ktoré vykonávajú správu mestských cintorínov. Časť cintorínov je vo vlastníctve rôznych cirkví. Osobitné postavenie má Národný cintorín v Martine, miesto posledného odpočinku mnohých významných slovenských dejateľov, ktorý je vo vlastníctve mesta Martin, ale spravuje ho podľa platnej zriaďovacej listiny Slovenská národná knižnica, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR. O vojnové hroby je v zmysle medzinárodného humanitárneho práva osobitne upravená starostlivosť zákonom NR SR 130/2005 Z.z. zo 16. marca 2005 o vojnových hroboch. Hroby mnohých významných osobností sa nachádzajú aj na cintorínoch v iných mestách a obciach. Tieto môžu byť chránené podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu a to podľa významu buď ako národné kultúrne pamiatky alebo ako miestne pamätihodnosti. Evidenciu hrobov a cintorínov chránených ako národné kultúrne pamiatky vedie Pamiatkový úrad SR podľa výpisov z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, aj územne príslušný krajský pamiatkový úrad a obec, ktorá tiež môže utvoriť a viesť odbornú evidenciu pamätihodností, do ktorej môže zaradiť aj hroby, ktoré sa viažu k osobnostiam obce alebo mesta. Treba spomenúť aj výhľadovú koncepciu mesta v súvislosti s perspektívou budovania cintorínov v meste. Kvôli ohraničenej kapacite Cintorína na Kamennej ceste uvažuje Mestské zastupiteľstvo v Trnave aj o výstavbe krematória. Tento postup je v súlade s územným plánom a musí rešpektovať viaceré aspekty. Jedným z nich je nevhodnosť umiestnenia spaľovacej pece na Kamennej ceste, v najvyužívanejšej rekreačnej zóne mesta. Preto poslanci uvažujú o možnosti krematória a pochovávania na Vojenskom cintoríne na Nitrianskej ceste.


Prejsť na obsah